V súčasnej dobe po celom svete existujú tisíce tajomných miest. Mnoho z nich sú mystické alebo abnormálne. Strácajú sa tam ľudia, spomaľuje sa čas, lietajú veci, objavujú sa duchovia. Najznámejšie z nich je záhadný Bermudský trojuholník alebo anglický Stonehenge. Málokto avšak vie, že v počte abnormálnych a mystických miest s istotou prvé miesto drží Rusko.

Najzaujímavejšíe miesto v Rusku je starobylé mesto Arkaim. Už tretie desaťročie je na prvom mieste v zozname neobvyklých miest v Rusku. Dnes „ Arkaim“ je historicko – kultúrne chránené územie, najväčšie výskumné centrum a zo všetkých ruských archeologických nálezísk je najzáhadnejšie. Podivné sústredené kruhy, či skôr špirála, kameňmi vytvorená do dokonalého kruhu, boli objavené v roku 1987 pri prelete vojenského satelitu nad južným Uralom. Satelitná snímka sa odovzdala ministerstvu obrany, tam pomútila hlavy, a tak ju odovzdali Akadémii vied ZSSR. Tam sa tiež chytali za hlavu: odkiaľ sa vzalo to čudo na uralskej stepi?

Do tejto oblasti boli na poslaní archeológovia Čeľjabinskej Štátnej Univerzity, a tí, keď leteli nad údolím rieky, uvideli tieto kruhy na hore Arkaim na vlastné oči. Vedci sa rozhodovali, či je to nejaký druh správy, ktorú tu niekto pre nás, pozemšťanov, zanechal, alebo orientačný bod pre pristávanie kozmickej lodi. Zistilo sa, že okrem iného v tejto zóne sa evidujú zvýšené anomálne aktivity. Spomaľuje sa tu čas, strelka v kompase sa zbláznila. Navyše, v týchto miestach ľudia majú zvýšený tlak, zrýchľuje sa tep, objavujú sa halucinácie.

Archeológovia sa ujali tohto prípadu a objavili ruiny starovekého mesta. Štyridsať storočí – toľko mu určila rádiokarbónová metóda. Aký bol skutočný názov tohto mesta v skutočnosti nikto nevie, lebo písomné pramene sa nenašli. Dnes už je známe, že Arkaim (alebo Arch) bolo jedno z prvých miest na svete. Je staršie ako egyptské pyramídy, Homérova Trója je mladšia o päť až šesť storočí. 

Prvé výskumy odhalili časť stien, hrubé asi 5 m. Steny pripomínali skrútenú špirálu so štvorcom v strede. „Áno, to je prevrátený model vesmíru na Zemi!“ – vysvetľovali paleoarcheologóvia and astrofyzici. Hádam vtedy už všetci z vedeckej komunity navštívili Arkaim. Objavy sa sypali ako z mešca. Veď jeho observatórium je najnáročnejšie zo všetkých, ktoré ľudstvo doteraz pozná – Arkaimci mali znalosti o pohybe Zeme s periódou 25.786 rokov! Vtedy sa začalo uvažovať o otvorení Arkaimu ako pamätníka celosvetového významu. Ale ukázalo sa, že štátne orgány plánujú celú túto oblasť zaplaviť a tak tu vytvoriť rezervoár pre zavlažovanie štátnych pozemkov. Pokiaľ sa neozval prvoobjaviteľ Arkaimu profesor-archeológ G. B. Zdanowicz! Aby tento plán prekazil, Zdanowicz musel ísť až do krajnosti: odovzdal sekretariátu fragment keramiky s ornamentami starovekého hákového kríža – symbol Slnka dávnych Árijcov, a fotografiu s obrazom obrieho kruhu. Neprešla ani minúta a k akademikovi pribehol zadýchaný funkcionár a spustil: „Odkiaľ to máte, priateľu? Z Uralu? No, nemučte dušu a rozprávajte…“. A tak rozhodnutie ústredného výboru bolo zrušené a Arkaim bolo vyhlásené za štátne chránené územie.

Ale ako, na juhu Uralu, v rozľahlých stepiach, sa mohlo objaviť toto záhadné mesto? Na vysvetlenie tejto záhady vedci ponúkali mnohé myšlienky. Nie všetky z nich sa zhodujú s našimi súčasnými vedomosťami a nápadmi. Objavila sa tiež i kozmická hypotéza. Veď ako to, že dávni obyvatelia tohto mesta mali vedomosti, ktoré sa snažíme len teraz dosiahnuť? Prečo steny Arkaimu sú presne orientované podľa hviezd, z ktorých jedna je Sírius? Pri hľadaní záchytných bodov tohto javu entuziasti – výskumníci sa obrátili na starobylý indický epos Mahábhárata, na Knihu veľkého exodu. A všetko do seba zapadlo. V knihe sa rozpráva príbeh exodu z Da’Arie (Hyperborea) o vysokých svetlovlasých bohov, ktorí prileteli na Zem zo vzdialenej planéty. Aby unikli pred chladom a celosvetovou povodňou, došli na samý okraj Rifejských hôr (dnes Uralských). S bolesťou v srdci opustili blahoslavenú krajinu za polárnym kruhom, kde pred prudkým ochladením a zaľadnením tu prevládalo subtropické podnebie a kvitli rajské záhrady. Pád obrovskej kométy spôsobil krutú zimu, a následne veľká prívalová vlna zmyla časť Arktídy. A tak sa hromadne vybrali smerom na juh a po mnohodennom pochode si vyhliadli malebné údolie pri hore Arkaim, kde začali stavať mesto, využívajúc znalosti predkov.

Mesto bolo postavené podľa matematicky overených plánoch, presne orientované na hviezdy a slnko. Keď v súčasnosti vedci robili počítačový model mesta, starobylá metropola vyzerala neobyčajne krásne, celá ponorená do zelene. Mesto bolo dokonale okrúhle, s vysokými vežami, zvonka bolo lemované farebnými tehlami. Po strechách domov bola vytvorená ulica pre peších a trigy. V centre stálo observatórium. Štyri vchody do mesta tvorili vzor svastiky. Tento posvätný symbol slnka používali v starovekej Indii, Iráne, Egypte, Máyovia a neskôr i v Rusku. Obyvatelia Arkaimu boli vysokí, pekní, a, podľa výskumu pochovaných, boli len zriedka chorí. Pracovali v poľnohospodárstve, chovali zvieratá, vyrábali keramiku. A keď našli v okolí mesta bane so zásobami medi, začali ju taviť. Z Arkaimu začali prúdiť karavány s bronzovými sekerami, nožmi, remeselníckymi výrobkami do Iránu, Indie, Grécka a dokonca sa dostali až do veľkej sumerskej ríše. Všade, kde stretávali vysokých blonďavých ľudí, si ich ctili ako polobohov s veľkou inteligenciou a bohatými znalosťami, nesebeckých a prívetivých. Medzi nimi boli zruční lekári, ktorí poznali tajomstvo nadpozemskej medicíny. Ani v astronómii sa im nikto nevyrovnal, veru, nemohlo to byť inak… Nemohlo to byť inak, lebo Arkainci sa od raného detstva priúčali poznaniu ich veľkých Predkov. Spolu s uspávankou hovorili o vzdialenom domove predkov na Síriuse a o opustenej Hyperboreai … Keď zostúpil ľadovec, poslali tam svojich prieskumníkov. Ale vrátili sa s prázdnymi rukami: oceán zaplavil ich požehnanú zem. Sen o vrátení sa okamžite zrútil. A tak začali očakávať správy zo vzdialeného domova Predkov, ktoré mali prísť k nim v snoch. A tak sa aj stalo, objavil sa jeden prorocký sen. Vyhlásil ho veľkňaz: „Čakajte milých hostí, obyvatelia Arkaimu!“ Preto vyložili obrie kamenné obrázky a vytvorili na zemi kruh obrieho kompasu – výborný orientačný bod pre pristátie kozmickej lode. 

O čom hovorí Rigveda? V roku 2683 pred naším letopočtom veľká kozmická loď s 200 vyslancami zo Síria núdzovo pristáli v údolí Arkaimu. Možno si len ťažko predstaviť, s akou radosťou ich Arkaimci privítali. Vzhľadom na to, že museli rýchlo opustiť Hyperboreu, stratili časť poznania, ktoré im prišli doplniť tí, ktorí vtedy prileteli. Stali sa z nich učitelia. Nakoniec za hosťami priletela loď a učitelia odleteli. Možno, na rozlúčku, arkaimskí kameňosochári vysekali kamennú sochu, túžobne hladiacu na oblohu… Obyvatelia Arkaimu, ktorí vyprevadili hostí, sa neskôr rozhodli natrvalo odísť z údolia: vyčerpali sa zdroje rudy, prestali prúdiť karavány s tovarom… Rýchlo sa zhromaždili, pobrali si to najnutnejšie, opustili mesto a podpálili ho – pravdepodobne preto, lebo nechceli, aby ho vyrabovali cudzí kočovníci. Pred cestou sa rozdelili: niektorí zamieril do Indie, lebo im pripomínala Hyperboreau, iní sa vybrali do Iránu a Sumerska, zatiaľ čo iní išli do hôr Tibetu.

Tak toto sa nachádza v starom epose Rigveda. V knihe veľkého exodu sú nasledujúce riadky:
„Do Indie prišila neznáma rasa vysokých bielych svetlovlasých polobohov z krajiny, ktorá bola na samom okraji Rifejských hôr. Priviezli so sebou vedomosti, a to stalo po Budhovom odchode do nirvány (v lete 13.019-teho roku od Veľkého zamrznutia po védsky kalendár)“.

Potom, ako položili základy mnohých moderných národov, stratili sa v zabudnutí, a nás štyridsať stáročí nútili lámať si hlavu nad poslaním obrých kruhov v uralskej stepi.