O kameni Roseau je známe toto: v roku 1927 ho našiel obyvateľ rovnomenného mestečka Roseau (Rozier) v štáte Minnesote, USA, Jack Nelson. Vykopal ho vo vlastnej záhrade, ktorá sa nachádzala na mieste starovekého indiánskeho osídlenia. Tam sa neraz našli kamenné kladivá, hroty šípov, úlomky keramiky, zvieracích kostí. V ten deň v Jackových rukách sa objavil dobre zachovaný kameň o priemere asi päť centimetrov s miniatúrnym zobrazením ľudskej tváre a s nápisom na páske širokej asi centimeter. Tento kameň bol majstrovsky opracovaný. Nelson odovzdal svoj objav slávnemu americkému antropológovi a odborníkovi na staroveké texty Johnovi Jaggerovi (1871-1959) z Minneapolisu.

 

Vedcovi trvalo 15 rokov, aby identifikoval niekoľko oddelených slov z „pásky“ na kameni Roseau. Ale ani tak ho prečítať nedokázal. Pritom všetkom, keď Jagger porovnával nápis s inými starovekými vzorkami, ktoré boli zhromaždené z celého sveta, Jagger prišiel k prekvapivému záveru. „Tento nápis bol vytvorený v časoch ešte pred gréckymi a egyptskými civilizáciami,“ – napísal vo svojom denníku. „Dokonca aj pred starovekou sumerskou, ktorá je považovaná za prvú civilizáciu na Zemi  z čias 6.-3. tisícročí pred naším letopočtom. Ba staršia ako Katal-Huyuk v Anatólii (Turecko) v 5. tisícročí pred naším letopočtom, ktorá je považovaná za domov predkov celého ľudstva.“ Jediný Jaggerov záver: autormi textu na kameni musia byť už len mýtickí Argonauti, ktorí hovorili starovekým jazykom, ktorý John pomenoval: euro-afro-ázijský. Podľa jeho názoru tento jazyk bol „matkou“ všetkých ostatných budúcich jazykov a dialektov. „Ním hovorili a písali prví ľudia na svete – páni oceánu, ktorí sa plavili po celom svete,“ – uzavrel vedec. Experti, s ktorými sa vedec podelil so svojim objavom, ho nazvali rojkom. No dvaja sa pustili do štúdia kameňa Roseau – profesor antropológie Dr. Jenks a jeho kolega, profesor geológie, Dr. Stauffer, obidvaja z miestnej University of Minnesota. Ale lepšie by bolo, keby im John nedal nič. Vedci sa rozhodli povrch kameňa očistiť, preto ho dali na nejaký čas do kyslého kúpeľa. Keď sa vrátili, zistili, že kyselina skorodovala celý nápis. Artefakt bol úplne zničený! Po smrti Jaggera sa stratili nielen všetky papiere o kameni Roseau, ale stratili sa aj zvyšky samotného kameňa.

„V archíve knižnice miestnej univerzity v štáte Minnesota som akoby zázrakom našla jednu zložku, ktorú Jagger požičal na nejaký čas svojmu priateľovi, ale on ju nestihol vrátiť,“ – napísala Chris Peytnaud Pachomovi. – „V zložke boli dobre zachovalé, jasné fotografie kameňa Roseau zo všetkých strán. Je to škoda, že zmizol. Možno dnes pomocou moderných technológií by sme mohli obnoviť vymazané obrazce.“ List končil so žiadosťou, či Pachomov by pomohol rozlúštiť nápis.

– Mne stačil jediný pohľad, aby som pochopil: predo mnou bol text v ruštine, – hovorí Vladimír Leonidovič. Tu sú niektoré slová, ktoré sú, ak sa lepšie pozriete, ľahko čitateľné: ЯРА ЛИК (tvár Jari), МАЯК (maják), ХРАМ ЯРА (chrám Jara), МЫ ИЗ ЯРЫ РУСИ (my sme z Jari Ruska). Ako je známe z dávnych zdrojov, ktoré boli odarchivované na konci minulého storočia, Jara je meno starobylej ruskej bohyne. strede je znázornená jej tvár.

• Prečo Jagger, ktorý študoval všetky staroveké jazyky, na kameni nevidel ruské písmena?
• Možno sa v nich slabo orientoval, – naznačuje Pachomov. – Napríklad písmeno „я“, ktoré je takmer bez zadnej nohy, ju môže dokončiť iba predstavivosť toho výskumného pracovníka, ktorý vie rusky. Okrem toho Jagger nevedel, kto je Jara. Najdôležitejšou vecou teraz pre nás je samotný fakt, že existuje starobylý kameň s ruským nápisom, ktorý sa našiel v Amerike, – hovorí Vladimír Leonidovič. Ukazuje sa, že ruská história nezačala v dobe Skýtov, ale o mnoho tisíc rokov predtým. A ruský jazyk už v staroveku bol na všetkých kontinentoch rozšírený.

Ďalšie vyšetrovanie „prípadu kameňa Roseau“ viedlo k veľmi známemu vedcovi Valerijovi A. Čudinovi, ktorý študoval tisíce takýchto artefaktov…! A prišiel k objavom, ktoré otriasli obrazotvornosťou.

Ako tvrdí Valerij Aleksejevič, ľudstvo sa javí ako jeden národ, ktorí hovorí rovnakým jazykom. Týmto národom boli Rusi a spoločným jazykom bol ruský. K tak neočakávanému záveru došiel po preštudovaní viac ako 3000 archeologických nálezísk. Medzi ne patrili starobylé svätyne, kultové predmety, náradie antických a do-antických časov, dokumenty, obsahujúce kryptografiu, kresťanské ikony z prvých storočí a iné artefakty, ktoré sa našli po celom svete. Hlavnou metódou výskumu je dôsledné štúdium drobných detailov na týchto starobylých predmetov s cieľom nájsť skryté alebo časom zájdené texty. Profesor, ktorý študoval jemné detaily, objaví ruské písmená tam, kde neskúsený človek vidí hru svetla a tieňa, alebo čisto umelecké vzory.

Čudinoví archeológovia, geológovia a historici dodajú alebo posielajú svoje fotografie artefaktov prostredníctvom e-mailu. On sám chodí na expedície, navštevuje múzea. Napríklad v jaskyniach vo Francúzsku študoval stovky kresieb. Drevené sochy ruských božstiev a sakrálne dolmeny – podstavce s nápismi našiel na ostrove rieky Dneper, pod Gelendžikom na rieke Pšada, na polostrove Kola, v Lake pri jazere Pleščejev. Ale väčšinu artefaktov mu poslali zo Spojených štátov. Kameň Roseau, ktorý sa našiel v Minnesote, je len jeden z tisícov podobných.

Pri všetkých týchto nálezov by nebolo nič prekvapivé, pokiaľ neviete, že niektoré z nich… majú asi 200 000 rokov. Inými slovami, v čase, keď podľa oficiálnej vedy na planéte žili nekultúrni divosi, nejaké rozumné bytosti starostlivo rezali ruská písmená tenkými pevnými nástrojmi na malých okruhliakoch vo veľkosti vajcia, alebo na sochy bohov. To znamená, že vedel rozprávať, písať, mal znalosti a sofistikovanú technológiu výrobných nástrojov. Faktom je, samozrejme, že je to neuveriteľné. Je to nepochopiteľné nielen pre jednoduchého laika, ale aj pre expertov, ktorí, samozrejme, V. Čudinova otvorene podrobili tvrdej kritike. Profesora obvinili zo šarlatánstva, tmárstva a dokonca nacionalizmu.

Neskôr slová ukrývali v zložitých asymetrických ornamentoch, v ktorých písmená boli akoby prilepené k sebe navzájom. V slávnej Radziwillskej kronike z 13. storočia, čo je vlastne „príbeh dávnych čias“, je hlavný text vtkaný do umenia miniatúr. Túto prastarú metódu kryptografie dokonale ovládal Alexander Puškin, benátsky kupec a cestovateľ Marco Polo, umelec Albrecht Dürer. V. Čudinov vysvetľuje: „Jedna – dve koincidencie, keď pomlčka alebo vrás sa podobá na písmeno, sú prípustné teórii pravdepodobnosti. Ale už tri – štyri koincidencie, kedy „tiene“ alebo „body“ sa skladajú do zmysluplného slova, sa nedajú nájsť tam, kde niet žiadnych slov. A ja som ich našiel už tisíce…“