Po kom máme reč?

Po našich Predkoch máme reč. Krásnu, ľúbozvučnú, živú. Slovom môžeme potešiť, poradiť, rozveseliť, ale aj nahnevať a ublížiť. Slovo je energia a tá môže slúžiť, alebo ničiť – podľa toho, ako a kto ju používa. Dôležitý nie je len obsah vysloveného, ale aj forma (sila, city a energia vložená do reči).

,,Slovenčina moja, krásne ty zvuky máš…“     V.P.Tóth

Po našich Predkoch máme reč. Krásnu, ľúbozvučnú, živú. Slovom môžeme potešiť, poradiť, rozveseliť, ale aj nahnevať a ublížiť. Slovo je energia a tá môže slúžiť, alebo ničiť – podľa toho, ako a kto ju používa. Dôležitý nie je len obsah vysloveného, ale aj forma (sila, city a energia vložená do reči).

Každé slovo vytvára v duši a tele človeka určitú kvalitatívnu ozvenu – rezonanciu. Niekedy stačí len jedno slovo a môže prebudiť spiacu genetickú pamäť a sprístupniť celý genetický potenciál. Pokiaľ bude slovo ,,zmenené“ – aj keď významovo podobné – k prebudeniu nedôjde. Ak chceme ako národ prežiť, je nevyhnutné genetickú pamäť odomknúť. Niekto v minulosti vedel, ako sťaží čerpanie dávnych poznatkov a náš rozvoj.

Slováci sa v dávnej minulosti volali Rusi, alebo Slovieni. V Nestorovom Letopise z r. 1115 sa hovorí: ,, sloviensky jazyk a ruský jedno je… „. Poľské texty zo 16.storočia – už nie sú písané azbukou, ale latinkou – obsahujú však slová, ktoré sú staroslovienske. V ruštine sa ,,e“ číta ako ,,je“ (príp. ,,ie“). Pokiaľ slovo ,,slovensky“ napíšeme azbukou, číta sa ,,sloviensky“. Opäť sa dostávame k sile slova – a niekomu, kto túto silu poznal. V stredoveku nás donútili zmeniť meno nášho národa zo ,,Slovieni“ na ,,Slováci“. Jednalo sa o veľmi dobre premyslený ťah – o Slovákoch nie je nikde zmienka – pretože takýto názov v dávnej minulosti neexistoval. Genetická pamäť nie je ani v tomto prípade úplne potlačená – preto sa náš jazyk volá slovenský a ženy označujeme ako Slovenky. Pokiaľ by názov ,,Slovák“ bol naozaj pôvodný, náš jazyk by sa volal ,,slovácky“ a ženy by boli ,,Slováčky“.

Správne slová prehlbujú genetickú pamäť. Dávajme si väčší pozor na to, čo hovoríme a ako to hovoríme. Vyslovené slová dokážu dokonca formovať DNK. Aj v tom sa prejavuje ono védické: ,,ako vnútri, tak navonok“…. ako myslíme, hovoríme, správame sa – takými sa aj stávame. 

Sláva Bohom a Predkom našim.