V apríli 2002 časopis „Itogi“ publikoval článok Stepana Krivošejeva a Dmitrija Plenkina, v ktorom sa píše o úžasnom objave baškirských vedcov. Neskôr sa tento článok objavil pod názvom „Mapa stvoriteľa“. Dňa 21. júla 1999 prvý fragment tejto úžasnej trojrozmernej mapy, vytlačenej na podklade z pevnej skaly – dolomitu, objavil Alexander Čuvyrov, profesor Baškirskej Štátnej Univerzity. Ale hlavným úspechom nebol ani tak objav kamennej mapy, ale v tom, že nájdený fragment bol zobrazením územia, ktorá bola vedcom dobre známa. Iba vďaka tejto šťastnej náhodnej okolností boli schopní identifikovať nález ako mapu.

Profesor A. Čuvyrov vysvetľuje: „Ľahko identifikovateľná Ufimská pahorkatina a Ufimský kaňón sú najhlavnejšie body našich dôkazov, pretože geologickým prieskumom, ktorý sme vykonali, sme našli jeho dráhu, kde by mal byť, ak veríme starodávnej mape… Jasne znázornený Ufinský kaňón je zlom zemskej kôry, tiahnúci sa od Ufy do Sterlitamak. V súčasnej dobe po bývalom kaňonu tečie rieka Uršak. To je ona…“ 

Kamenná mapa je samozrejme umelého pôvodu a technológia, ktorou je vyrobená, nie je známa modernej vede. Ako podklad bol použitý veľmi odolný dolomit. Na neho je nanesená vrstva tzv. „diopsidového skla“, ktorého technológia spracovania je pre vedu stále neznáma. A práve na tejto vrstve je zobrazený priestorový reliéf terénu. To znamená, že terén je akoby tvarovaný z hliny v správnych proporciách, tj, v určitom meradle ukazuje nielen šírku, ale aj hĺbku riek, potokov, kanálov, údolí, kopcov, atď.

Súčasná úroveň rozvoja vedy a techniky nedokáže presne určiť profil dna riek a ďalších vodných plôch, naplnených vodou. My to ešte nevieme robiť! A naši predkovia, ktorí vytvorili túto kamennú mapu, vedeli! Dokonca, niektorí americkí vedci (kam by sme došli bez nich), ktorí študovali mapy, tvrdia, že na vytvorenie takýchto máp je potrebné spracovať obrovské množstvo dát, ktoré sa dajú získať jedine leteckým nahrávaním! „..Čím viac tieto dosky študovali, tým viac sa objavovalo hádaniek. Na mape je zreteľne vidieť obrí zavlažovací systém v regióne – zázrak inžinierstva. Okrem riek sú tu zobrazené dva systémy kanálov, širokých 500 metrov, 12 priehrad širokých 300-500 m, dlhých až 10 km a každá je 3 km hlboká. Priehrady umožňovali uskutočniť regulovať tok vody tam, kam bolo potrebné, a na ich vytvorenie bolo presunutých viac než kvadrilión metrov kubických zeminy. Pre porovnanie, Volgodonský kanál na súčasnom reliéfe by bol škrabancom…“ Veľmi zaujímavé sú závery vedcov o veku tohto nálezu. Zo začiatku“, hovorí profesor A. Čuvyrov, „predpokladali, že kameň má asi tri tisícky rokov. Potom toto číslo postupne zvyšovali, pokiaľ neidentifikovali niektoré skamenelé mušle, vtrúsené v kameni, tak rozhodli, že výrobku je desiatky miliónov rokov. Vedci majú určite pravdu: kameň, ktorý bol použitý ako základ pre mapu, môže mať mnoho rokov. Dokonca – miliardy! Ale o tom už nič nehovoria. Veď aj dnes sa robia pamätníky z kamenných balvanov zo žuly a mramoru, ktoré môžu byť milióny rokov staré, ale nikto netvrdí, že výrobky, vyrobené z tohto materiálu, majú tiež rovnako úctyhodný vek. Toto je jasné takmer každému.“

Ale prečo potom sú vedci pripravení podporiť zjavné výmysly o starobe unikátnej kamennej mape?

Už vieme, že naša planéta bola kolonizovaná niekoľkými národmi Bielej Rasy pred viac ako 600 000 rokmi. Kolonisti si osvojili kontinent Da’Arias a žili tam po dlhú dobu v izolácii. Potom pred viac ako 113 000 rokov došlo k planetárnej katastrofe, ktorej výsledkom bolo zničenie mesiaca Lelja a kontinent Da’Arias sa ponoril do vody oceánu, ktorý dnes voláme „Severným ľadovým oceánom“. Ľudia, ktorí obývali Da’Ariu, boli čiastočne evakuovaní na iné planéty, čiastočne sa presťahovali žiť na kontinent, ktorý sa teraz nazýva Ázia. A práve od tejto doby začína osvojovanie si kontinentu, jednej z oblastí, odkiaľ pochádza i „Mapa Stvoriteľa.“

Dospievame k prvému záveru, že mapa „Daškin kameň“ (ako nazval tento nález profesor A. Čuvyrov), nemôže byť staršia ako stotrinásťtisíc rokov. Pred týmto termínom v Ázii (ako kontinent nazvali príchodiaci Slovano – Árijci) jednoducho iní kolonisti neboli a nikto iný na Zemi nebol schopný takýto výrobok vytvoriť ani vtedy, ani teraz.

Ideme ďalej. Pred niečo viac ako 13 000 rokmi bola na Zemi rozpútaná jadrová vojna, po ktorej nasledovala ešte ďalšia katastrofa, a to zničenie druhého mesiaca Fattah. Prakticky bola zničená všetka infraštruktúra civilizácie. Okrem iného zničili sa a pochovali kolosálne hydrotechnické budovy, vyznačené na „Mape Stvoriteľa“, a obrovské kozmodrómy a pristávacie plochy pre kozmické lode vajtmany a vajtmary, ktoré sú tiež zobrazené na mape.

Teraz môžme dospieť k druhému záveru, že mapa bola vytvorená najneskôr pred 13-14 tisíc rokov, pretože po vojne a katastrofe už bolo zbytočné zobrazovať to, čo bolo na nej vidieť, a taktiež zmapovať zničené zariadenia tiež nedávalo žiadny zmysel. Preto je možné presvedčivo a dostatočne tvrdiť, že „Mapa stvoriteľa“ vznikla v čase pred 13 až 113 tisíc rokmi.

Samozrejme, že to nie je presný dátum výroby výrobku s pečiatkou OTK, no ani rozptyl miliónov rokov, ako tvrdia niektorí vedci.Toto rozpätie môže byť oveľa užšie o mnoho stoviek alebo tisícok rokov s ohľadom na projektovanie a výstavbu obrých vodných stavieb a kozmodrómov, zobrazených na mape. Ale toto nie je zásadné! Zásadné je niečo iné: autormi „Mapy stvoriteľa“ sú naši predkovia – Slavano-Árijci, a vytvorená bola pred necelými stotisíc rokmi. Toto je veľmi dôležité! Tvrdenie, že táto mapa je stará desiatky miliónov rokov a že sa objavila bohvie odkiaľ, nie je nič iné, než neohrabaný pokus „položiť tieň na plot“ a odvrátiť pozornosť ľudí fantastickými nálezmi od skutočných faktov.

Potom akosi všetko stíchlo. Dozvedeli sme sa, že platňu previezli na skúmanie do Moskvy, na Moskovskú štátnu univerzitu. Nové informácie o tomto objave sa prestali šíriť, ba dokonca prišla zlá správa, že doska v Moskve „sa stratila“. V apríli 2009 v „Komsomolskoj Pravde“ bol zverejnený článok Svetlany Kuzinovej, z ktorého vyšlo najavo, že „“Mapa stvoriteľa“ je stále nažive!“ Objavením tohto článku v národných novinách vzklíčil určitý optimizmus a začalo sa nádejať, že aspoň niektoré dôkazy o rozmachu bývalej pozemskej Slovansko-Árijskej civilizácie sa budú môcť zachrániť a študovať. Tento článok poskytuje dobré fotografie, ba dokonca aj video zábery, z návštevy starovekého artefaktu uloženého vo sklade na Moskovskej univerzite. Z tohto článku je zrejmé, že A. Čuvyrov naozaj v roku 2004 odovzdal „mapu“ v Moskovskej štátnej univerzite a v roku 2007 kvôli štúdiu dosky bola vytvorená komisia na čele… Kohože, myslíte? S Anatolijom Karpovom – majstrom sveta v šachu a prezidentom akejsi „Medzinárodnej asociácii fondov sveta“ (IAPSO). Zdá sa, že univerzitných učencov zaujal nález, ktorému, podľa Svetlany Kuzinovej, je 65 miliónov rokov! Okrem toho, členmi komisie sa stali rektor Moskovskej štátnej univerzity Viktor Sadovničij, člen prezídia sibírskej pobočky Ruskej akadémie vied Anatolij Derevjanko, členovia RAS a RANS a dvaja kozmonauti – Vitalij Sevasťjanov a Vladimir Aksenov. Dúfajme, že takíto známi a zaslúžilí ľudia nedovolia, aby sa umlčal a ticho zničil tento cenný objav…

V  tomto článku sa nachádza zaujímavá informácia, ktorá potvrdzuje počiatočný odhad vedcov, že mapa na doske znázorňuje južnouralskú oblasť. Pre istotu citujeme:

• K odborníkom, kartografom sa obracali na potvrdenie svojej hypotézy ohľadne Baškirska?
• Poslali sme žiadosť na Vojensko-topografické riaditeľstvo Generálneho štábu Ruských ozbrojených síl – povedal Čuvyrov. – Zorganizovať natáčanie z kozmu nám pomohol Anatolij Karpov. Veľmi veľká vďaka jemu! Na fotokópiu dosky naniesli referenčné body (Česnokovskuju Horu a mesto Sterlitamak), túto časť územia Baškirska odfotografovali z vesmíru a zlúčili elektronickú topografickú mapu so satelitnou snímkou a fragment kamennej dosky – všetko splynulo!

Tu je výňatok z dokumentu generálneho štábu z 1. decembra 2007, ktorý podpísal vedúci katedry, generálporučík Valerij Filatov:
„Na vašu žiadosť sme sa zaoberali predloženými materiálmi na identifikáciu povrchu, ktorá je zobrazená na kamennej doske, a uskutočnili sme študijný výskum archeologického nálezu. K tejto žiadosti oznamujeme nasledovné: Na povrchu dosky je znázornený reliéf, ktorý všeobecne zodpovedá juhozápadným výbežkov Baškirského pohoria spolu s niektorými kanálmi vodných tokov tohto regiónu, ktoré boli časom premiestnené.“

– Keď som sa dostal výsledky, očiam som neveril, – spomína generálporučík Filatov. Pomyslel si: my sme teda z opíc nevzišli. Zasiali nás z vesmíru.

• Aj my sme boli v šoku, – hovorí Čuvyrov. – Celá oblasť, ktorú natočili vojaci z vesmíru, má približne 150 x 100 kilometrov štvorcových, – je zobrazená na starej kamennej mape v mierke 1: 100.000.

Podľa slov profesora, topografické detaily boli aplikované na doske špeciálnym mechanizmom. A takéto niečo urobiť so súčasnou modernou technológiou nie je ľahké. Pre vytvorenie rozsiahlej mapy je potrebné spracovať veľké množstvo údajov. Na to je treba množstvo výkonných počítačov a letecké snímky. No a k tomu ešte ani nedokážeme vidieť a zobraziť dno riek. A na doske je toto starostlivo zaznamenané, ako iné podrobnosti.

– Je možné, že niekto ovládal špičkové technológie, ktoré umožňovali lietať nad Zemou pred miliónmi rokmi? – lamentuje Čuvyrov. – Dlho sme si zvykali k tak zrejmým záverom…

Áno, skutočne, k tak zrejmým záverom si zvykať je ozaj ťažké! Zvlášť vtedy, ak si „vedec“, a hľadáš a očakávaš úplne niečo iné… Jednako, aj záver vojenských kartografických špecialistov generálneho štábu ozbrojených síl Ruska je nezvratným dôkazom toho, že výrobok – mapa – bola vyrobená umelo dokonca takou technológiou, ktorú naša moderná civilizácia ešte nemá. To znamená, že pred časom na našej planéte bola iná civilizácia, oveľa viac vedecky a technologicky vyspelejšia, než naša súčasná!