Výtvory ľudských rúk, zamurované v skalách, ktorých vek sa datuje niekoľko miliónov rokov, sa ešte donedávna ignorovali. Dokonca i samotní vedci a historici. Veď nálezy narúšali všeobecne uznávanú skutočnosť o evolúcii človeka a vznik života na Zemi. A aké artefakty sa to našli v horninách, keď, podľa existujúcej teórie vzniku a vývoja človeka, by tam nemalo absolútne nič byť?

Nebudeme hovoriť o mnohých objavených kamenných nástrojov, ktoré boli vyrobené v čase, keď, podľa tvrdení vedcov, ešte člobek neexistoval. Vyberieme si tie exotickejšíe nálezy. Napríklad, v roku 1845 v jednom lome v Škótsku, sa našiel klinec vo vnútri vápencovej skaly. Alebo v roku 1891 v jednom americkom denníku bola poznámka o zlatej reťazi, dlhej asi 25 cm, ktorá sa našla v kúsku uhlia, ktorého vek nie je kratší ako 260 mil. rokov.

V roku 1852 bol vo vedeckom časopise publikovaný príspevok o veľmi neobvyklom objave. Jednalo sa o záhadnej nádobe, asi 12 cm vysokej, ktorej dve polovice sa našli po výbuchu v jednom lome. Táto váza s jasnými obrazmi kvetov bola vo vnútri skaly, ktorej vek sa odhaduje 600 miliónov rokov. V roku 1889 v Idahu (USA) počas vŕtania studne bola z hĺbky asi 90 m vyťažená figúrka ženy, vysoká asi 4 cm. Podľa geológov jej vek nie je kratší ako 2 milióny rokov.

Od abnormálnych nálezov v XIX. storočí prejdeme k správam o artefaktoch bližších k našej dobe. V roku 1912 pri drvení masívnej hrudy uhlia v jednej elektrárni v štáte Oklahoma vypadol obyčajný železný hrnček… O tom, že sa ozaj nachádzal vo vnútri hrudy uhlia, svedčí charakteristické vyhĺbenie v hornine. Treba dodať, že vek dodávaného uhlia do elektrárne je asi 300 miliónov rokov.

Unikátny nález, opäť v štáte Oklahoma, sa zaznamenal v jednom z uhoľných baní v roku 1928. Po detonačných prácach v banskej šachte bola objavená skutočná stena postavená z dokonale hladkých kubických betónových blokov. Je zaujímavé, že vedenie bane okamžite pozastavili prácu a baníkom zakázali kohokoľvek informovať o tom, čo našli.

Pracovníci lomu Saint-Jean-de-Livet (Francúzsko) boli nemálo prekvapení, keď v roku 1968 vo vnútri kriedového sloju, ktoré bolo staré asi 65 miliónov rokov, našli polooválne kovové rúrky rôznych veľkostí, ktoré, samozrejme, muselivyrobiť inteligentné bytosi. Nedávno, teraz už v Rusku, sa v starovekej hornine našla skrutka bežného tvaru, ktorá však musela „skamenieť“ asi pred 300 miliónmi rokov…

Ako posledná senzácia spomedzi abnomálnych nálezov sa považuje Čandarská mapa objavená v Baškirsku. Táto mapa je kamenná doska s reliéfnym obrazom priestoru od Ufimskej pahorkatiny po mesto Meleuz. Mapa zobrazuje početné kanály, priehrady a prívody vody. Je zvláštna tým, že doska s mapou sa skladá akoby z troch vrstiev: prvá vrstva je základ a pripomína cement, ďalšie dve vrstvy sú z oxidu kremičitého a porcelánu. Tým je jednoznačne určená nielen k lepšiemu zobrazeniu podrobnosti reliéfu, ale i k ochrane celého obrazu ako celku. Na Čandarskej mape nie sú zaznamenané žiadne cesty, ale sú tam neobvykle rovné, geometricky pravidelné miesta, pripomínajúce malé pristávacie plochy. Zarážajúci je vek tohto jedinečného nálezu: podľa vedcov má asi 50 miliónov rokov. Podľa prorektora Baškirskej univerzity A. N. Čuvyrova, mapu mohli vyhotoviť mimozemšťania z vesmíru, ktorí sa v staroveku prišli usadiť na našu planétu.

Tak, a prepracovali sme sa k otázke autorstva mnohých unikátnych nálezov. Možno najjednoduchšie, ba i najvýhodnejšie je pre vedcov za všetko viniť nešťastných humanoidov. Tu stratili skrutku, tam hrnček a v Baškirsku stratili mapu o hmotnosti jednej tony… To, čo sme doteraz našli v útrobách Zeme, je dielom mimozemšťanov… Už len rozsah týchto „kúskov“ a aj ich geografia sú tak pôsobivé, že to začína vyzerať tak, že kedysi dávno naša Zem bola obývaná iba mimozemšťanmi… Potom, i my sme možno tiež mimozemšťania?!… Oveľa závažnejšie znie hypotéza, vysvetľujúca anomálne nálezy v horninách, ktorá predpokladá existeniu tzv. proto-civilizácie v dávnej minulosti na Zemi, ktorá dosiahla vysokú úroveň rozvoja a zahynula v globálnej katastrofe. Táto hypotéza vedcov tiež veľmi dráždi, pretože viac-menej rúca jednotnú koncepciu nielen vzniku a rozvoja ľudstva, ale celkovo i vzniku života na Zemi ako takého.

Pripusťme teda, že ľudia existovali pred miliónmi rokov, a dokonca behali preteky s dinosaurami… Potom by po nich museli zostať nejaké skamenelé kostičky? A práveže zostali! V roku 1850 v Taliansku, v horninách starých 4 mil. rokov, bola objavená kostra, ktorá vo svojom zložení plne zodpovedá modernému človeku. Aj v Kalifornii, v zlatonosnom štrku, ktorého vek nie je memej ako 9 mil. rokov, boli nájdené ľudské pozostatky. Tieto a aj iné nálezy ľudských pozostatkov, objavených v prastarých horninách, podrazili nohy konzervatívnym vedcom: preto tieto anomálne kosti buď schovali v depozitároch, alebo ich vyhlásili za falošné. 

Čo robiť s tým všetkým?
Samozrejme, nejako vštko toto zorganizovať a koordinovať medzi sebou. To si však vyžaduje skutočne odvážnych ľudí. Skutoční revolucionári budú tí, ktorí sa odvážia revidovať celú históriu vývoja inteligentného života na Zemi. Je možné, že okrem vedeckého prostredia budú tlačiť i vládni úradníci, ba dokonca aj tajné služby. Spomeňte si na baňu, ktorá bola uzavretá v štáte Oklahoma po tom, čo sa medzi uhlím našiel betónový múr. Kto vie, možno niekde už je zakódovaná baňa, kde za silnou vojenskou strážou v útrobách zeme existuje reálny výskum drahocenný artefaktov stratenej civilizácie…

V nadväznosti na nedávne správy o senzačnom objave skrutky v Karelianskych močiaroch, starej 300 miliónov rokov, je vhodné pripomenúť, že podobné nálezy trápia mysle vedcov. Najzaujímavejší nález bol objavený v roku 1961 v Kalifornii (USA). Traja kamaráti – Mike Mikesell, Wallace Lane a Virginie Mecsie – často robili výlety do oblasti Mountain Coso, kde hľadali pekné polodrahokamy, ktoré potom predávali vo svojom obchode suvenírov. Osobitný záujem priateľov boli tzv. geódy – minerálne útvary guľovitého tvaru, vo vnútorných ktorých sú vzácne krásne zrastlice kryštálov krištáľu alebo ametystu. Podobné geódy milovníci kameňov hľadajú v Rusavkine, kde občas narazia na zhluky kryštálov ametystu.
Zvyčajne, profesionálni lovci minerálov geódy nerozbíjajú na mieste nálezu (môžete vážne poškodiť vnútorné kryštály), ale robia to pomocou diamantovej píle. Tak aj teraz, keď Mike našiel pri jazere Owens v blízkosti hory Mount Coso geódu, pokrytú kôrou skamenelých korytnačiek, kamaráti ju vzali so sebou domov, aby ju tam rozrezali. Keď Mikesell začal rezať svoj nález, vyšlo na javo, že tentoraz budú musieť na kryštály zabudnúť – geóda vo vnútri nebola prázdna. Namiesto toho tam bola podivná látka, podobné keramike. V strede tejto keramickej hmoty bola viditeľná rezná plocha drôtu z bieleho kovu o priemere 2 mm.
Geóda vyzerala nasledovne: pod pancierom korytnačky bol malý hranol s pravidelnou šesťuholnou základňou o priemere 32 mm, vyrobený z mäkkého a krehkého materiálu; v ňom sa nachádzala medená cievka, ktorá pravdepodobne prechádzala po celej dĺžke hranola a bola čiastočne skorodovaná; čo sa týka špirály, obopínala nezvyčajne tvrdú keramickú tyč s priemerom 18 mm, ktorú obopínal kovový drôt o priemere 2 mm „, – takýto opis tohto objavu je uvedený v knihe „Tajomstvo staroveku“ od G.E. Burganského a R .S. Furduiho. Samozrejme, že unikátny nález zröntgenovali a zistilo sa, že zariadením sa podobá – na zapaľovacie sviečky v automobilovom priemysle, aj keď, ako zistili odborníci, ani jeden závod počas celej histórie ľudstva podobnú zapaľovaciu sviečku nevyrobil. Geológovia, následne, určili vek skamenelej korytnačky – najmenej 500 tisíc rokov…
Ako sa dá vysvetliť existencia skrutky a zapaľovacej sviečky z tak neuveriteľne starovekého obdobia?

Prítomnosť rôznych artefaktov takého veku sa dá vysvetliť veľmi jednoducho, ak sa vie a chápe, že ľudstvo NIE je vo vesmíre samo! Vtedy potom všetko do seba zapadá! Artefakty sa môžu objaviť niekoľkými možnosťami:

1. Mohli ich tu zabudnúť mimozemšťania pri ukončení expedície, ktorá, rozhodne, nepriletela na našu planétu len raz.
2. Mohli ich tu nechať ľudia, ktorí žili na tejto planéte v inej, skoršej civilizácii alebo v civilizáciách, ktoré z nejakého dôvodu zmizli alebo opustili planétu.
3. Môžu existovať aj iné, viac exotické dôvody, ktorých môže byť, keď sa trošku porozmýšľa, pomerne veľa, ale podstata sa nezmení…

Ako napísal akademik N.V. Levašov, „naše pozemské ľudstvo zjavne nie je sirotou vo vesmíre“.