Indickí kúzelníci porozprávali slávnemu francúzskemu astronómovi J. N. Delisle (1688-1768) o pravlasti Árijcov, ktorá sa nachádzala na severe, o krajine vznešených, o Áriavarte – matke 15 národov, rozptýlených po celej indo-európskej oblasti, odkiaľ sa aryanská kultúra s jej jasným kultom rozšírila po celej severnej pologuli. Dokonca mu ukázali i súradnice starobylého árijskeho miesta – chrámu-observatória.

Kvôli tomu, aby Delisle našiel toto miesto, v roku 1725 sa presťahoval bývať do Ruska, a pretože bol akademikom, stal sa prvým riaditeľom astronomického observatória. Viac ako dve desaťročia sa venoval hľadniu protamesta (protomesto – prvomesto. Predpona „proto“ (gréc.) znamená prvý, prvotný, pôvodný). Dotal sa k nemu blízko, ale nikdy ho nenašiel. V roku 1747 Delisle bol donútený opustiť Rusko, ale stal sa jediným zahraničným členom Petrohradskej Akadémie vied (s najväčšou pravdepodobnosťou tento „akademik“ hľadal Asgard Irijský – mesto bohov).

Takýmto hľadaním sa zaoberal nielen Delisle, ale i a Peter I. a Katarína II., a kozáci dokonca v rokoch minulého storočia poznali skryté tajomstvo protomesta, no neprezradili ho. Ale nakoniec, v roku 1987 na mieste, na ktoré poukázal Delisle, nachádzajúceho sa na južnom Urale v oblasti Rifejského pohoria, sa protomesto našlo.

Mesto bolo nazvané vďaka svojej polohe v blízkosti horského hrebeňa, ktoré sa nazýva Arkaim. V minulom storočí na starých kozáckych mapách celé údolie, v ktorom sa mesto rozkladalo, bolo uvedené ako Arkaim, čo v preklade znamená „dvojča neba“ („ar“ – nebo; „ka“ – prípona zdrobneliny, teda „maličké nebo“ a „im“ – majúci, vyhovujúci, odpovedajúci). A naozaj, Arkain svojim tvarom je presnou reprodukciou zverokruhu: podobá sa obrovskému horoskopu, ktorý bol postavený na Zemi…

Odborníci, ktorí študovali urbanizmus protomesta tvrdia, že jej geometria je perfektná. Neporušiteľnosť zrúcanín umožňujú vymerať s presnosťou na jeden centimeter aj väčšinu detailov minúty oblúka. Kľúč k rozlúšteniu a pochopeniu týchto detajlov, k tajomstvám a zámeru staviteľov Arkaimu bol Stonehenge. Stonehenge sa nachádza na 51. stupni a 11 minúte s.š., Arkaim na 52. stupni a 39. minúte s.š. Obe stavby sú geometrickým kruhom, pričom polomer vnútorného kruhu Stonehenge sa do centimetra rovná polomeru vnútorného kruhu Arkaimu. Tak isto sa zhodujú i hlavné osi a množstvo iných drobnejších častí. Observatórium nástrojom Arkaimy je stena vnútorného kruhu s jej horizontom, kde sa do súčasných dní zachovalo minimálne tridsať osem geodetických a astronomických objektov…

Možnosti obzoru Arkaimu sú jedinečné: sú tam objekty vo vzdialenosti od 1,5 do 35 kilometrov. V tomto ohľade konštrukcia Arkaimu je natoľko jasná, že vám umožní vytvoriť teóriu observatória tohto typu a tak, napokon, dešifrovať mnohé tajomstvá Stonehenge.

Okolo Arkaimu boli objavené ďalšie starobylé mestá – dokopy 21 miest (Sintašta, Jinisej, Rodniky, Pružiny, Alandskoje, atď.), vďaka ktorým je možné hovoriť o „krajine miest“, ktorá sa nachádzala v oblasti medzi hornými tokmi riek Ural a Tobol. Analógom tejto krajiny je megalitická kultúra v Británii a na atlantického pobrežia Európy, a taktiež už spomínaný Stonehenge, ktorý je datovaný začiatkom 3. tisícročia pred naším letopočtom, čo je starobylejší ako egyptské pyramídy.

Z toho všetkého je jasné, že nemôže byť nijaká reč o žiadnom vplyve východného Stredomoria na kultúru severu Eurázie, pretože tá sa objavila oveľa neskôr ako kultúra severných Árijcov.

Ďalšie, v minulosti nemenej dôležité objekty, sú tiež umiestnené na 51.- 53.° s.š. Napríklad v archeologických kruhoch dobre známy Aržan leží presne na 52. stupni s.š. (Altaj na hornom toku rieky Jenisej). Jeho vek bol stanovený v 8. tisícročí pred naším letopočtom a bol postavený podľa rovnakých pravidiel ako Arkaim a Stonehenge. Na Ukrajine na 52. stupni s.š. sa nachádza Kyjev a južnejšie od tejto rovnobežky sa nachádza neolitické sídlisko Majdanskoje-1, ktoré patrí do tripolskej kultúry 4. tisícročia pred naším letopočtom. Táto osada je stokrát väčšia ako Arkaim, určená pre dva a pol tisíc obyvateľov; je tam kanalizácia, najväčšie domy stredo – európskeho typu, do ktorých sa dalo ubytovať až 50 osôb, a ktoré mali dĺžku až 20 metrov; čiže má jednotné usporiadané dispozičné riešenie opevnenia, budov, ulíc a námestí.

Mestá postavené podľa vzoru Arkaim sa teraz začali otvárať v pobaltských krajinách, v Pechore, na Sibíri, na Kryme, na Kaukaze.

V posledných rokoch na južnom Urale boli nájdené prímorské sídla zo 7 – 6 tisícročia pred naším letopočtom – Moulineaux II, Davlekanovo II, kde sa našlo veľké množstvo zvieracích kostí. Analýza ukázala, že približne 30% týchto zvierat boli domáce: kozy, ovce, kone, kravy. Podobné pozostatky boli nájdené už vo viac ako dvadsiatich starobylých sídiel.

Už v roku 1956 bolo vykonané vojenské letecké snímkovanie Arkaimu, a tento, ako i mnohé podobné objekty, boli znázornené na mape. Potom na fotografiách Arkaimu boli spozorované tri kruhy. Avšak na snímkach, zhotovené v 80. rokoch, sú viditeľné iba dva, lebo kvôli ušľachtilému plánu rozvoja panenskej pôdy temné sily, ktoré si neželali prezradiť ruské dedičstvo, sa dali úlohu – zrovnať protomesto so zemou. Zlyhali. Potom, aby Arkaim nezískal zaslúžený triumf na svete, všetko pevne zviazali do ringu informačnej blokády a rozhodli sa to zaplaviť (podľa projektu Ministerstva vodných zdrojov ZSSR o zriadení Karaganského rezervoáru Arkaim bol v roku 1988 zatopený). Preto sa vykopávky Arkaimu kvôli neustálej hrozbe povodní viedli rýchlo a neopatrne, čo bolo horšie ako samotné zatopenie.

Všetky tieto trestné činy zničenia jedného z najstarších miest, nájdeného archeológmi, ako aj informačné blokády Arkaimu, Achinského žezla, observatória na Kulikovom poli, a všetky ostatných pamiatok, ktoré svedčia o skutočnom zdroji poznania všetkých civilizácií súčasmého sveta, sú akty vandalizmu, pred ktorým blednú spaľovanie knižnice v Alexandrii, obrazoborectvo v Byzantskej ríši a militantný ateizmus v Rusku dokopy.

V románe-výskume „Cestami veľkého Rusa“ (Žurnál „Slovania“, zv. 2, 1991) A. S. Ivančenko uviedol nákres štruktúry Zeme, ktorý zobral z knihy „Lad Svaroga“ ktorá bola napísaná slovanskými runami asi pred 3000 rokmi a porovnáva ho so súčasnou kresbou Zeme, ktorú vytvorili americkí vedci pomocou panoramatických snímok a mapovaním citlivými prístrojmi z vesmíru: rozdiel medzi nimi bol zanedbateľný! No ale ak súčasní vedci až nedávno zistili, aký je skutočný tvar Zeme (výrazne má tvar vajíčka), potom ruskí veduni nielen dobre poznali, ale tiež podrobne vysvetlili, prečo Zem má takú štruktúru.

S hlbokými astrologickými znalosťami bol neoddeliteľne spojený celý svetonázor starých Rusov. Ako pozoruhodný príklad tohto je báseň Slavomysla „Pesň o pobienii judejského Chazara Svetoslavom Chorobre“ (Pieseň o víťazstve Svetloslava Chorobru nad židovským Chazarom), ktorá bola napísaná približne v rovnakom období ako „Slovo o pluku Igorovom“, ale publikovaná bola najskôr bola publikovaná až v roku 1847 vo Varšave. V nej sa píše:

Výčitka Trojanom k strate odvahy – hlúposť
hrdinstvo človeka s lúčom Emita (Uránu – pozn. autora)
v trigone s Parsom (Marsom)
neporovnávaj (Pars – leopard, gepard).
Veresnica (Venuša) s Harounom (Merkúrom) tam blúdila,
syna že Studenca (Saturna) porodila
Parsu (Marsu) pre potešenie.
V noci ja vidím plameň,
požiarom Rus zbortená…

Ruské vedmy verili, že Perún (Jupiter) je planéta, ktorá má za úlohu chrániť Zem. Pri priaznivom vplyve Perúna sa dosahovala vyššia úroda, rýchly rast dobytka, dobrý vývin ovocných sadeníc, atď. Perúna nazývali hromovládcom. Súčasní vedci na prekvapenie zistili, že to tak je. Americké sondy (Voyager 1) a (Voyager 2), ktoré preleteli v roku 1979 a v roku 1981 v blízkosti Jupitera a Saturnu, objavili, že medzi Jupiterom a jeho najbližším mesiacom Io pravidelne dochádza pravidelne k elektrickému výboju. Sila jedného takého blesku je mnohokrát prevyšuje výkon všetkých elektrární vsúčasnosti. Astrofyzici zistili, že tieto výboje produkujú elektromagnetické žiarenie, ktoré má pozitívny vplyv na atmosféru Zeme.

Ruskí veduni považovali Saturn za nebezpečný pre planétu Zem, tzv. Studenec, ktorý chladí, až mrazí, morí všetko živé, čo taktiež bolo dnes potvrdené. Ukázalo sa, že Saturn a jeho prstence hrajú úlohu obrieho kozmického synchrofázotróna, ktorý zrýchľuje plynové ióny na rýchlosti, blízkej kozmickej, a bombarduje nimi blízke okolie. Tieto ióny dosahujú nielen na Zem, ale aj na najvzdialenejšie planéty. Keď je tento účinok zosilní, na Zemi sa vyskytujú rôzne katastrofy: všeobecné zhoršenie zdravia ľudí, mor, duševné poruchy, vojna, revolúcia, atď.

Zhrnieme vyššie uvedené: naši predkovia, ktorí žili na území Ruska, už pred pred 18 tisíc rokmi mali perfektný lunárno-solárny kalendár, slnečno-hviezdne observatórium s úžasnou presnosťou s nápadnými kamennými nástrojmi; mali starobylé mestá – chrámy; nielenže dali ľudstvu najdokonalejšie nástroje a položili základy chovu zvierat, ale tiež položili základy ich védskeho svetonázoru… Sú neoddeliteľne spojení s najvyššiou proporcionalitou kozmického bytia.