Expedícia Ruskej geografickej spoločnosti objavila na ostrovoch v Bielom mori kamenné obrazy starovekých bohov, pozostatky pravekých svätyň, bludiská a kamenné pyramídy, ktoré boli postavené oveľa skôr ako egyptské. Na jednom z ostrovov Bieleho mora vedci našli Kamenný trón, o ktorom sa písalo v starobylom egyptskom manuskripte.

Prečo expedícia ruskej geografickej spoločnosti išla hľadať Hyperboreu na ostrovy Bieleho mora, je pochopiteľné. Napriek tomu, že informácie o tejto úžasnej krajine sa zachovali len v podobe mýtov a legiend, všetci antickí autori sa zhodujú v jednej veci – že bola umiestnená na severe Európy. S rozvojom akademických vied mnohí vedci potvrdili informácie, uvedené v antických prameňov: hranice stratenej krajiny sa určili po analýze historických a svätých textov.

„Na západe je ohraničená Škandináviou a horami polostrova Kola, na juhu Severnými Úvalmi, na východe pohorím Ural. Na severe Hyperborea v čase jej rozkvetu bola rozšírená oveľa ďalej, však v čase ekumenických záplav časť tejto oblasti bola zaplavená vodou a teraz je Arktickým šelfom Ruska“, hovorí vedúci expedície Ruskej geografickej spoločnosti Sergej Golubev. Účastníci expedície nešli hľadať stopy starých hyperborejských osád, ale objekty, ktoré uctievali ich obyvatelia.

Kultové stavby mali vždy svoju vlastnú hierarchiu a v hierarchii najvyššie posvätné centrá boli vždy umiestnené v ťažko dostupných miestach. Z tohto dôvodu sa vedci rozhodli prehliadať nie pevninu, ale ostrovy v Bielom mori. „Zdá sa, že na ostrovoch Kuzovského súostrovia sme narazili na jednu z najposvätnejších centier Hyperborei“, povedal Golubev. Objavili mnoho megalitických pamiatok: menhiry, dolmeny, vizíry, kamenné pyramídy, obrovské kamene bizarných tvarov a skalné svätyne s tvárami starovekých bohov.

Potomkovia humanoidov?
K veľkému údivu vedcov, kedy miesta dávnych hyperborejských svätýň, ktoré objavili mnohé expedície za posledných sto rokov v niektorých častiach polostrova Kola, Bielom mori a v severozápadnej európskej časti Ruska, na geografickej mape spojili pomyselnými čiarami, zobrazilo sa súhvezdie Oriona. Tento objav prekvapujúco zapadá do predstáv mnohých starobylých civilizácií o tomto súhvezdí ako vlasti Bohov, ktorí Zem kedysi navštevovali. Napríklad vedec Victor Ordyjev vo svojej monografii „Veda – náboženstvo Rusov“ presvedčivo preukázal, že prarodičia Slovianov sa stretli s „priateľskými“ humanoidmi z Oriónu pred asi 30 tisíc rokmi. Na pamiatku tohto stretnutia sa v jaskyniach Kola našlo veľa skalných kresieb s obrazom lietajúcich strojov. Mimochodom, takmer nijako sa nelíšia od kresieb z toho istého obdobia, ktoré sa našli v Austrálii a Severnej Amerike.

Stavitelia pyramíd pochádzajú z rodu Solovkov
Vedci čestne priznávajú, že ak majú viac otázok než odpovedí, potom prvé výsledky práce sa dajú nazývať ako senzačné. Napríklad, v nedávno rozšifrovanom „Text staviteľov“ zo staroegyptského chrámu v Edfu je zmienka o „Kruhu Bohov s veľkým kamenným trónom, ktorý existoval v časoch „prvých bohov“ niekde ďaleko na severe“. A ten istý „Kruh Bohov s veľkým kamenným trónom“ našli vedci v Bielom mori. Tri metre dlhý kamenný trón stojí na jednom z ostrovov Kuzovského súostrovia a zvyšok ostrova tvorí kruh Bohov, žo dobre vidieť z vtáčej perspektívy. „Objavuje sa rozumná otázka: „Ako v staroegyptskom manuskripte sa mohli nájsť informácie o kultových stavbách Arktídy?“ Odpoveď je jednoduchá. V 3. tisícročí pred naším letopočtom po ochladení Hyperborejci boli nútení presunúť sa na pevninu“, hovorí Golubev, „časť z nich sa dostali do Egypta, druhí k riekam Tigris a Eufrat, a tretí do súčasnej Indie“.

Tam sa Hyperborejci zmiešali s miestnym obyvateľstvom a vedomosti, ktoré priniesli, dali impulz k rozvoju týchto národov. Boli to práve Hyperborejci, ktorí zrejme priložili ruku k dielu pri stavbe egyptských pyramíd. Taktiež založili slávny chrám Apollóna v Delfách, o čom písal i staroveký grécky učenec Pausanias. Expedícia našla niektoré materiálne dôkazy o tom, že Hyperborejci mnohé naučili Egypťanov a Grékov. Napríklad je známe, že delfská Pythia robila svoje proroctvá, sediac na trojnožke. Tento zvyk možno prišiel z Hyperborei. V každom prípade, prvými žrecami delfského chrámu boli obyvatelia práve tejto krajiny.

A na ostrovoch v Bieleho mora našli výskumníci kamenné trojnožky, na ktorých mohli žreci starovekej civilizácie prorokovať. Okrem toho vedci zistili, že všetky megalitálne pamiatky, objavené v Bielom mori a rovnako i egyptské pyramídy, sú orientované podľa svetových strán. „Nie všetkým západným vedcom sa páčia naše zistenia,“ ľutuje Golubev. „Veď doteraz nie sú schopní opustiť tézu historického poňatia, podľa ktorého Rusko bolo vždy považované za zaostalú krajinu barbarov a civilizácia k nej prišla údajne kvôli osvieteným Vikingom a Grékom. No a ukazuje sa, že práve územie našej krajiny bolo kedysi kolískou ľudstva. I ďalší výskumník Severa, akademik Valerij Demin, potvrdzuje slová Golubeva: „Kedysi na severe našej terajšej vlasti rozkvitala vyspelá civilizácia, ktorá po sebe zanechala deti – Árijcov a Slovianov.

PREHĽAD
Vedecké zdôvodnenie polárnej koncepcie pôvodu civilizácie a svetových kultúr ako prvý podal francúzsky astronóm 18. storočia Jean Sylvain Bailly. Analyzoval astronomické výpočty predkov a zistil, že mýtus o umierajúcom a ožívajúcom bohovi, egyptského Osirisa alebo sýrskeho Adonisa, ktorí stelesňovali Slnko, majú polárny pôvod. Astronóm vypočítal, že 40-dňový cyklus, pred vzkriesením Osirisa odpovedá „umieraniu a vskrieseniu“ Slnka na 68° severnej šírky, ktorá vedie stredom polostrova Kola. Práve tu by sme mali hľadať pravlasť Egypťanov so ich slnečným kultom Osirisa.

Prvú expedíciu, ktorá mala hľadať Hyperboreu, vyslala dňa 4. mája 1764 Katarína II. Informácie o arktickej pravlasti sa k nej dostali zednárskymi kanálmi. Do treku boli vyslané dve lode pod velením admirála Vasilija Čičagova. Je známe, že výsledky expedície odovzdal Michajlovi Lomonosovi, a tu končia všetky informácie. Skutočnosť, že prvá civilizácia sa objavila na severe a osídlenie národov sa uskutočňovalo zhora nadol, a nie z Afriky, sa hovorí v poslednej dobe čoraz viac. Ako jeden z dôkazov vedci považujú nález archeológa Jurija Močanova, ktorý v roku 1982 pri Jakutsku objavil starobilé miesto Diring Jurach. Tam sa našli jedinečné pracovné nástroje, ktorých vek presiahol 2,5 milióna rokov. Opice v Afrike v tom období ani len zo stromov nezliezli.